Tu je neporiadok! Nepamätám si, aby som jedla niečo so semienkami. Teda, ah, to bude z minula, ja som ale prasa! Do riti Nezamkla som auto.
Rýchlo som bežala dole schodmi bytu na parkovisko a otočila kľúčmi v aute.
Zamknuté. Fuu, makačka! Teraz už len upratať ten chliev v mojom byte.
Do zástrčky som strčila najlepšieho pomocníka, vysávač značky Sencor.
Dokonané. Ešte prach. Staré vedro, teplá vody, saponát a handra. Ako nové.
Buch, spadla keramická soška sloníka.
Črepinám nechýba ani kúsok k dokonalosti, tak dokonalo rozbitá. Na kúsky. Čo to…? Preboha! Ako si sa sem dostal? Počkať…!
Všetko sa mi v hlave začalo spájať a nachádzať súvis.
Ty...ty jeden… Ty sa ešte odvážiš pozerať sa na mňa týmto úškrnom? Po tom, čo si sa niekoľko dní premával po mojom byte? Na tajňáka? Uvedomuješ si, že si sa mi vlámal do bytu? Mohla by som na teba podať trestné oznámenie. Omrvinky z celozrnných žemlí na podlahe, špinavé okno a niečo biele na vnútorných parapetoch a na gauči. Bol si to ty!
Sklopil hlavu a zadumane sa začal prechádzať po byte. Z miesta na miesto. Občas zahvízdal, no nič nepovedal.
Tss, nie si doma, tak sa tak, prosím ťa, nesprávaj a konečne niečo povedz! Začínam mať strach, že ťa už odtiaľ nedostanem preč. Udomácnil si sa tu až až.
Zdvihol hlavu a mlčky sa na mňa pozeral.
To je neuveriteľné! Vlámeš sa ku mne do bytu a tváriš sa, akoby sa nič nestalo. Neuveriteľné! Už s tým prestaň! Nehvízdaj! Irituje ma to. Poď, ideš von. Už ťa tu neznesiem ani minútu, ty srandista!
Otvorila som okno a položila ho na vonkajšiu parapetu.
No choď už. Vypadni, ty operený darmožráč!